Majetok boháča je jeho pevným mestom, skazou slabých je ich chudoba. Dnes sa dotknem témy, ktorá pre mňa v minulosti spôsobovala pocit akoby ste škrabali nechtami o tabuľu. Budeme sa rozprávať o nezištnom dávaní. O tom, prečo je dôležité a prečo po tom ako dáš, môžeš mať v skutočnosti viac ako si mal predtým, než si to urobil. Bez ohľadu na to, či si pri peniazoch alebo bojuješ s dlhmi.
Osobná skúsenosť
Mnoho múdrych kníh, ktoré som čítal písalo o dávaní. Poviem pravdu, bol som lakomec a málokedy som to urobil. Čítal som o dávaní v Biblii. Robert Kiyosaki v knihe "Bohatý otec, chudobný otec" píše, že bohatý otec bez ohľadu na to, či sa mu darilo alebo bol v chudobe, vždy daroval jednu desatinu toho, čo zarobil. Potom prišiel zlom aj u mňa a aj vďaka mojej manželke sa mi zmenilo srdce. Máme spoločné financie, tak sme začali dávať, nezištne. Prvá osobná skúsenosť mi však navždy ostane v pamäti. Stretol som človeka, ktorý potreboval pomoc. Nie veľkú, ale predsa. Ignoroval som ho, mal som plnú hlavu jedného dôležitého jednania, kde som urobil prácu a čakal na uzavretie obchodu, no všetko nasvedčovalo tomu, že sa obchod neuskutoční. Ten človek to nemohol tušiť, no znova mi prišiel do cesty a povedal som si, že mu pomôžem. Konkrétnou sumou peňazí. Nedával som lebo som nevedel čo s peniazmi, proste som cítil, že to mám urobiť. Stalo sa a desať minút na to mi volal zákazník a z obchodu, ktorý už nemal byť sa stal jeden z najväčších, aké som doteraz urobil. A toto nebola jediná "náhoda".
Zmena pohľadu na peniaze
Vo chvíli, keď sa dávanie stane súčasťou tvojho hospodárenia s peniazmi pochopíš, že peniaze sú len myšlienka. Už to, že tento článok čítaš na internete pravdepodobne znamená, že si na tom dosť dobre. V porovnaní so zvyškom sveta, neporovnávaj sa so švajčiarskym bankárom. Peniaze v skutočnosti majú len tú hodnotu, ktorú im pripíšeš. Sú mamonom aj pre chudobných, aj pre bohatých - ak nepochopili ako ich používať. Každý chudobný, ktorý kričí, že všetci boháči sú podvodníci a že by mali rozdať čo majú, aby mali aj chudobní - nepochopil. Keď si myslíš, že to, že je niekto bohatý spôsobí, že ty si chudobný, tak ma to mrzí. Tak to nefunguje. Aj napriek tomu, že televízne noviny vytvárajú ten dojem.
Keď človek začne dávať, zlomí sa v ňom lakomosť. Zadupe ju niekoľko metrov pod zem a vymení sa za mnoho dobrých skrytých vlasností.
Ryba alebo udica?
Dávať treba nezištne. Ak sa človek na dávanie pozerá s tým, že čaká väčšiu odmenu, tak nehovoríme o dávaní, ale o podnikaní. Nie vždy však pomoc padá na úrodnú pôdu a častokrát môže človek tým, že niekomu pomôže v skutočnosti poškodiť. Niektorí ľudia nepotrebujú rybu, ale udicu. Ak zamnou príde môj rovesník, zdravý a bez práce... alebo zamestnaný, že všetko minul a potrebuje požičať do ďalšej výplaty 800€... potrebuje udicu, nie rybu. Naučiť sa rozumieť peniazom, začať robiť prevenciu, nie liečbu, nastaviť si príjmy a výdavky. (Viac aj tu)
Iné to je, ak človek nemá možnosti. Takých ľudí je mnoho, zdravotný stav im nedovolí, štát v ktorom žijú nedáva možnosť a podobne. Ak žiješ na Slovensku a smútiš ako sa tu máme zle, prejdi sa kúsok na Ukrajinu alebo do Indie, do Afriky. Sú u nás nízke dôchodky? Existujú krajiny, kde žiaden nie je. Vysoká nezamestnanosť? Aj napriek tomu je tu mnoho možností ako si človek môže zarobiť nadpriemer čestným spôsobom. Zlá zdravotná starostlivosť? Za mnoho vecí neplatíme a stoja obrovké sumy. Naozaj je na Slovensku tak zle? Šťastie sa nehľadá zmenou práce, ani zmenou regiónu, kde žiješ. Šťastný človek bude, ak nájde zmysel toho, prečo je na tomto svete.
Osobne verím, že jedným z nevyhnutných krokov k bohatstvu je dávanie. Pomáhať však vôbec nie je jednoduché. No je to krásne. Zbavíte sa otroctva peňazí a získate motiváciu uvažovať nad tým, ako môžete pomôcť ešte väčšiemu množstvu ľudí.
orosmiroslav@gmail.com
poznámka - neodporúčam vziať úver na to, aby človek mohol darovať, dávať máme vlastné zdroje, nie cudzie
Miroslav Oros, orosmiroslav@gmail.com, 0918883224
Keď človek začne dávať, zlomí sa v ňom lakomosť. Zadupe ju niekoľko metrov pod zem a vymení sa za mnoho dobrých skrytých vlasností.
Ryba alebo udica?
Dávať treba nezištne. Ak sa človek na dávanie pozerá s tým, že čaká väčšiu odmenu, tak nehovoríme o dávaní, ale o podnikaní. Nie vždy však pomoc padá na úrodnú pôdu a častokrát môže človek tým, že niekomu pomôže v skutočnosti poškodiť. Niektorí ľudia nepotrebujú rybu, ale udicu. Ak zamnou príde môj rovesník, zdravý a bez práce... alebo zamestnaný, že všetko minul a potrebuje požičať do ďalšej výplaty 800€... potrebuje udicu, nie rybu. Naučiť sa rozumieť peniazom, začať robiť prevenciu, nie liečbu, nastaviť si príjmy a výdavky. (Viac aj tu)
Iné to je, ak človek nemá možnosti. Takých ľudí je mnoho, zdravotný stav im nedovolí, štát v ktorom žijú nedáva možnosť a podobne. Ak žiješ na Slovensku a smútiš ako sa tu máme zle, prejdi sa kúsok na Ukrajinu alebo do Indie, do Afriky. Sú u nás nízke dôchodky? Existujú krajiny, kde žiaden nie je. Vysoká nezamestnanosť? Aj napriek tomu je tu mnoho možností ako si človek môže zarobiť nadpriemer čestným spôsobom. Zlá zdravotná starostlivosť? Za mnoho vecí neplatíme a stoja obrovké sumy. Naozaj je na Slovensku tak zle? Šťastie sa nehľadá zmenou práce, ani zmenou regiónu, kde žiješ. Šťastný človek bude, ak nájde zmysel toho, prečo je na tomto svete.
Osobne verím, že jedným z nevyhnutných krokov k bohatstvu je dávanie. Pomáhať však vôbec nie je jednoduché. No je to krásne. Zbavíte sa otroctva peňazí a získate motiváciu uvažovať nad tým, ako môžete pomôcť ešte väčšiemu množstvu ľudí.
orosmiroslav@gmail.com
poznámka - neodporúčam vziať úver na to, aby človek mohol darovať, dávať máme vlastné zdroje, nie cudzie
Miroslav Oros, orosmiroslav@gmail.com, 0918883224
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára