sobota 5. októbra 2013

Pre všetky moje deti

Sme tu pre nich. Ak by neexistovali, život na Zemi by zanikol. Hovoríme o deťoch a dnes sa rád podelím o jednu osobnú skúsenosť. Existujú rozdielne pohľady na to, ako zabezpečiť budúcnosť a štart do života pre jeden z najväčších zázrakov na tejto planéte. Tento článok som sa rozhodol napísať po zaujímavom tohto týždňovom stretnutí. Ale poďme pekne od začiatku. 
Téma, o ktorej na stretnutiach často debatujeme - ako zabezpečiť deťom peniaze na školu? Pomôcť im pri tom, keď si budú prvýkrát riešiť otázku bývania? Keď sa mladý človek rozhodne po štúdiu pre svadbu a založenie rodiny, okamžite rieši aj otázku bývania. Najčastejšie tak, že si kúpi byt v meste za 60000 € a požičia si tiež 60000€. Dnes sa pozrieme na to, či to môže byť inak. A či našim potomkom vôbec vieme pomôcť. 

Príbeh
Štvrtok, jeden z najchladnejších dní za posledných 52 rokov. Paradoxne sedím v zmrzlinárni, no dávam si horúci čaj namiesto vanilkovej. Manželský pár s päťročným chlapcom, pozvali ma a už mi čašník nesie jahodový koláč. Problém, ktorý riešia pomenovali takto: Dali sme chlapcovi šetrenie, keď sa narodil. Platíme tam každý mesiac a raz to rastie, raz nám to klesá, teraz tam máme 500€. Chceme niečo iné, niečo kde mu našetríme na štart do života a nebude to striedavo rásť a klesať. Chlapec sa medzitým hrá s ockovým mobilom, ešte ho úvahy jeho rodičov nezaujímajú. Po viacerých otázkach sme prišli na jednu dosť kľúčovú. Rodičia chcú mesačne odkladať sumu 10€. Možnosti viac nedovolia, škôlka je už teraz drahá, obaja sa boja že prídu o prácu. Asi čakáte aký finančný produkt navrhnem. Čakali aj oni, no zbytočne. Nenavrhnem žiaden. Vidím, že ich jediný syn pre nich naozaj veľa znamená, som presvedčený, že sa oňho chcú dobre postarať. 

Riešenie
Pripraviť deti na štúdium, či im pomôcť s bývaním v tomto prípade bude vyžadovať úplne iný spôsob uvažovania. Minimálne jeden z rodičov potrebuje byť ťahúňom rodinných financií. Pokiaľ má prísť skutočná pomoc a nielen plátanie za 10€ mesačne. Keby si dokázali odložiť aj dvakrát toľko, stále za 20 rokov našetria len 4800€ (nebudem počítať úročenie, rovnako ako nebudem počítať infláciu, približne sa vyrovnajú). Je to suma, ktorá naozaj pomôže? 

Obaja rodičia sú zaujímaví ľudia, dokážu komunikovať, celý čas sa cítim veľmi príjemne. Chlapec je slušne vychovaný a vedú ho k správnym hodnotám. Toto je viac ako suma, ktorú dostane vo svojej dospelosti. No mňa si zavolali nie preto, aby som súdil ich výchovu, ale preto, aby som pomohol. Otváram tému aktívnej spolupráce, pýtam sa, kde sa vidia o 5 rokov, či ich napĺňa práca, ktorú teraz robia, či sú spokojní s platom. Či si vedia predstaviť zmenu. Reagujú pozitívne a s obavami zároveň. Zvládneme to? Chcú vôbec ľudia takéto služby využívať? Môžte si odpovedať sami. Moja odpoveď je však veta, ktorú mi vravel môj otec- "Kto chce, nájde spôsob. Kto nechce nájde dôvod." Celé detstvo mi táto veta pílila uši a neznášal som, keď to vravel. Dnes viem, že mal pravdu. 

Rodičia nášho 5 ročného hrdinu chcú. Stretneme sa na budúci týždeň a budeme pokračovať v rozhovore. O tom, ako popri práci urobiť kariéru, kde nebude šéf rozhodovať o tom, koľko času strávime s našimi deťmi. Kde existuje možnosť dať im na štart do života skutočnú pomocnú ruku. Kde budú deti vedieť, že som urobil všetko to, čo môže dobrý otec pre rodinu urobiť.

Pretože vždy existuje jednoduchšia možnosť, povedať si, že na deti nemám čas alebo že nemám peniaze. Otázka však znie - hľadám spôsob ako sa to dá alebo výhovorku prečo to nejde?

Miroslav Oros, orosmiroslav@gmail.com, 0918883224