Kto sa teší na piatok?

Na úvod článku chcem povedať, že už mám dosť počúvania toho, ako je pondelok strašný a ako celý týždeň ľudia čakajú na piatok. Je minimálne hlúpe, že sa opakujú každých 7 dní neustále reči o tom, ako je pondelok na vine. Nie je. Problém je niekde úplne inde a čakať, že sa vyrieši sám je naivné. 

Einstein definoval blázna.

Verím, že tento článok nie je o Tebe. A že nepatríš do kategórie tých, ktorí týždeň čo týždeň plačú, že prišiel deň blbec, že spia v práci s pohľadom sfingy a nosia tričká, kde pondelok pomenúvajú škaredými menami. Ak by si však predsa len niekoho takého poznal, pošli mu prosím tento článok. 

Najväčšia sociálna sieť na svete nájde 4 komunity, ktoré milujú piatok a v každej je veľké množstvo fanúšikov. Pondelok má jednu skupinu, v ktorej sú štyria ľudia. Pýtam sa preto nahlas: Čo sa stalo? A je náš život naozaj o tom, že celý týždeň máme čakať na piatok a sobotu a potom smútiť, zopakovať to 52 krát v roku, 70 krát za život? Dávať si piatkový reset sa pre mnohých stalo zvykom, jedným svetlým momentom v živote. Smutné. Einstein definoval blázna: "Robiť dookola tú istú vec a očakávať iný výsledok." A mal pravdu.

Čo treba zmeniť?

Človek je bytosť slobodná. Sami sa môžme rozhodovať čomu budeme v živote veriť, aké hodnoty budeme vyznávať. Či vôbec nájdeme zmysel toho, prečo sme na tejto zemi. Bez servítky na ústach vždy poviem, že piatkové žúry to nie sú. Ak sa celý týždeň, keď chodíš do práce tešíš na piatok a neznášaš pondelok, problém nie je v pondelku. Ale v práci ktorú robíš. Zameriam sa teraz len na časť finančnú, pretože o tom je tento blog. Asi nikoho nenútili podpisovať pracovnú zmluvu s vyhrážkou a priloženou zbraňou k hlave. Väčšina podpísala dobrovoľne a s radosťou. Začiatky sú vždy skvelé, noví kolegovia, nové skúsenosti, prvá výplata, po tretej výplate prvý úver... Získavaš nezávislosť, aspoň tak to vyzerá, no v skutočnosti strácaš slobodu. Predal si ju za 800€ mesačne, zmieril si sa s tým, že máš nárok na cca 25 dní dovolenky ročne a že o nich nie vždy rozhodneš ty. Nevravím teraz o kategórii ľudí, ktorí majú radi svoje povolanie, šéfa aj odmenu. Tí sú úspešní a v mojich očiach šťastní a vôbec to nie je článok o nich. Píšem o tých, ktorí sa stále sťažujú, no nič s tým nerobia.
Keď pracujem ako predavač v obchodnom centre a hľadám zmenu, nemám sa pokúšať ísť robiť predavača do iného obchodného centra. Ak som programátor, tak zmena z jednej firmy do druhej tiež neurobí zázrak. Na začiatku áno, ale dlhodobo budem tam, kde som bol. Ak chce človek prijať zmenu, musí zmeniť kategóriu. Zo zamestnanca podnikateľom, zo živnostníka vlastníkom systému. Nie je to zmena ľahká, lebo jej napodstatnejšia časť sa odohráva v hlave. Človek sa učí inak uvažovať, inak rozprávať, meniť usporiadanie svojho času. Sám som touto zmenou prešiel a povzbudzujem Ťa, aby si to skúsil. Prihlás sa do nejakého kvalitného vzdelávacieho systému, skús podnikať v štrukturálnej firme, nauč sa obchodovať. Ak si myslíš, že máš vysokú školu a nepotrebuješ sa učiť, máš určite pravdu. Aj moje ego trpelo, keď som sa učil veci, ktoré sú pre zarábanie peňazí nutné.

Sloboda
Sú dva hlavné dôvody, ktoré ma viedli k týmto myšlienkam. Prvý je sloboda. Skutočnosť, že najcennejšia investícia v živote- čas je v mojich rukách. Nepočítam pondelky a piatky, ak potrebujem byť s rodinou, tak to urobím. Prajem každému, kto sa dočítal až sem, aby to mohol urobiť.
Druhým dôvodom je pomoc ľuďom. Možnosť ukázať aj tomu, kto si vôbec neverí, že má na to, aby sa v ňom zapálila iskra, z ktorej založí oheň. A že môže ujsť stereotypu každodennej práce, v ktorej by mnoho vecí chcel zmeniť.
Prajem Ti, aby si čím skôr našiel vnútornú motiváciu tešiť sa zo života, nielen v piatok. Zažiť radosť z toho, že pomáhaš ľuďom vo fyzickej, duchovnej aj psychickej oblasti a že máš v živote skutočnú slobodu.

Miroslav Oros, orosmiroslav@gmail.com, 0918883224